Príbeh Marka sa nesie v znamení neustáleho odhodlania, sily a bojovnosti. Chlapec, ktorému žiaľ nebolo nadelené dostatok zdravia rozdáva radosť všade naokolo aj za zdravých ľudí. Pre našu organizáciu je veľkou inšpiráciou a sme radi, že môžeme stáť po jeho boku už niekoľko rokov. Jeho príbeh stojí za to zdieľať a podporovať.
Najnovšie sa nám podarilo podporiť jeho ďalší liečebný pobyt a takúto krásnu výpoveď sme na jeho konci dostali od Markovej mamky.
Dal som to!
,,Po roku som sa opäť vrátil do Axis Medical v Piešťanoch. Nebol to ľahký rok. Tak som sa aj tešil, že sa znovu nasmerujem na správnu vlnu, no… že ma dajú do laty. A to som ani netušil, aký správny je môj predpoklad. Čo bolo super, mal som perfektnú partiu fyzioterapeutov. Viedol ich Michal a teda, ten mi nič nedaroval. Ešte tak na kryu a teplých zábaloch ráno sme pokecali, ale potom začalo to hlavné – dvojhodinové cvičenie, v obleku s váhou navyše. Dovolím si citovať: „drž chrbát rovno, vystri sa, zdvihni nohu, ideme po schodoch, dáme brušáky …. a teraz s točením, vydrž, dáš to, a drepy, ideš…. Za odmenu dáme 10 minút futbal (ja: že supeeer) a za každý gól, ktorý dáš Igorovi, alebo keď nechytí loptu, dáš drep (ja: Miško, to vážne?)…“ Zmienim sa, že ma kontrolovali nielen cvičitelia ale aj doktor. Minimálne raz do dňa ma našiel a kontroloval ako cvičím. “
,,A viete čo? Makal som a rád. Nereptal som. Veď som to robil pre seba. Bola to drina, ale bolo a hlavne JE mi LEPŠIE. Potom, ako som bol po dvoch hodinách mokrý ako myš (a to myslím celkom, áno, aj ponožky!), nasledovala masáž a relax… Ak si myslíte, že to bolo všetko, hohoho. Zďaleka nie. Brat má rád spidermana, ale ja som ním bol! Spriderklietka. Klietka, z ktorej nezdrhnete. Zavesili ma tam a trénoval som rovnováhu, otáčanie, úchopy, zdvihy. Po tomto bolo fakt super dýchať kyslík a mať magnet na moju ľavú stranu tela. Ešte som sa sústredil na biofeetbacku, lebo robiť tie úlohy pomocou ľavej ruky, je pre mňa viac ako náročné. Zvyšok procedúr mi na striedačku spríjemnili logopédia, pragma, muzikoterapia alebo manuálna terapia. Podľa toho, ako som na manuálke niekedy praskal, predpokladám, že kostí mám našťastie dosť.“
,,Čo dodať na záver, milí priatelia a milí Pierott-áci. Program bol skutočne bohatý a mal som čo robiť. No každým dňom to bolo lepšie. A hlavne ja som bol lepší. Vďaka Vám sa mi veľa z pohybových vzorcov obnovilo, veľa sa opravilo, čo som robil zle a niečo viem aj nové (ale na tom musím tvrdo pracovať ďalej). Dúfam, že som nesklamal. Fakt som sa snažil ako som vedel, za čo ma aj chválili. Ďakujem za Vašu pomoc a podporu… lebo…. ja, SA NECHCEM VZDAŤ!“
