Tomáš Ševcov je tenisový tréner, ktorý sa tenisu venuje od svojich desiatich rokov. Deti začal trénovať pred pätnástimi rokmi a podarilo sa mu nazrieť aj za hranice Slovenska, a to konkrétne na Cyprus. V priebehu svojej trénerskej cesty získal už množstvo skúseností, ktoré každý deň aplikuje pri práci s deťmi. Tomáš je trénerom Laury a Sofie – mladých talentovaných tenistiek, ktoré v Pierotte podporujeme už dva roky. Rozhodli sme sa preto Tomáša vyspovedať na tému tenis – záujem detí, tenisové podmienky na Slovensku a aké rozdiely sú v trénovaní detí u nás a v zahraničí. A, samozrejme, chceli sme sa dozvedieť, ako sa Laure a Sofii darí a ako napredujú.
Aký je záujem detí o tenis na Slovensku? Závisí to napr. od finančnej situácie rodičov alebo od toho, či majú doma tzv. športové zázemie?
Záleží to od rodičov, ako ich vedú, záleží to od spolupráce klubov so školami, ako navádzajú deti na tenis, alebo či sa snažia nájsť deti, ktoré majú potenciál a chcú rozvíjať svoje schopnosti v tenise popri škole. Čiže už v škole dostanú základ a ten ďalej rozvíjajú na kurtoch v klube. Záujem je taký priemerný, v minulosti bol väčší počet detí ako teraz. Je to aj financiami, zaneprázdnenosťou rodičov – nemajú toľko času zabezpečovať ten servis, chodiť s deťmi na turnaje, venovať tomu potrebný čas.
Trénovali ste deti aj inde, ako na východe Slovenska? Ak áno, v čom sa to líšilo?
Trénoval som deti v Tatrách, na Cypre, v Prešove a Košiciach. Všade je to individuálne, pretože je to individuálny šport. Čiže aj práca s deťmi, aj komunikácia s rodičmi je všade iná. V zahraničí na Cypre som zažil lenivejší národ, lenivejšie deti ako na Slovensku. Keď porovnám východ a západ Slovenska, zdá sa mi, že deti z východu sú kúsok viac vychovanejšie, na západe som sa stretol s väčším množstvom rozmaznaných detí a preto sa s nimi ťažie pracovalo.
Tenis je považovaný za finančne náročný šport – poskytujú kluby na Slovensku finančnú výpomoc deťom, ktoré sú talentované a chcú trénovať, ale rodičia si to nemôžu dovoliť?
Ja fungujem samostatne a nepatrím pod žiaden klub, čiže ja takéto veci neposkytujem. Pomoc máme iba cez Pierott. Pomoc klubov deťom je individuálna, ak sa im podarí dostať peniaze od Zväzu tak dokážu pomôcť deťom zaplatiť tréning navyše alebo poskytnúť materiálnu výpomoc, čiže zakúpiť rakety, loptičky.
Ako dlho spolupracujete s Pierottom a ako vnímate prácu Pierottu v súvislosti s podporou mladých športových talentov?
S Pierottom spolupracujeme približne 3 roky. S jeho finančnou podporou sme uskutočnili tenisové kempy v mestách Košice a Prešov, na ktorých si deti mohli zadarmo vyskúšať prvé tréningy. Po ukončení projektov ale jeho snaha pomôcť neupadla a naďalej podporuje dve šikovné a pracovité dievčatá Sofiu a Lauru.
Aké sú ďalšie možnosti pre deti, ktoré sa chcú venovať tenisu na profesionálnej úrovni? Majú na Slovensku dosť možností sa presadiť?
Tí najlepší sa poväčšine posúvajú na západ Slovenska do Bratislavy, kde je najväčšie tenisové centrum. Buď to ide takouto formou, alebo potom formou štúdia v zahraničí, kde vedia dostať štipendium a vedia tak súčinne študovať a trénovať. Ak má hráč dostatočnú úroveň a vie sa presadiť, je zaujímavý pre školu napr. v Amerike. Záujem o to je. Je ťažké sa presadiť, ak človek nemá financie či sponzorov, veľa hráčov si preto zvolí cestu štúdia, čím si vedia získať štipendium. Nájsť si sponzorov je u nás náročné. Podnikatelia či firmy nemajú u nás motiváciu zasponzorovať hráčov.
Ako vidíte celkový stav tenisu na Slovensku? Aké sú pre hráčov podmienky pre ich rozvoj, zlepšovanie sa a pod.?
Podmienky sú primerané, momentálne prebieha v Košiciach výstavba Národného tenisového centra, čiže od nového roku budú podmienky ešte lepšie, deti z celého východného Slovenska budú mať priestor trénovať v Košiciach.
Ako dlho trénujete Lauru a Sofiu a ako vnímate ich rast – športový/fyzický/výkonnostný a psychický/ľudský?
Trénujem ich dva roky. Počas týchto dvoch rokov sa naučili pekne základy, vedia hrať výmeny, začnú skúšať prvé zápasy. Zlepšuje sa u nich koncentrácia, na pohybe musíme pracovať a ďalej napredovať. Majú momentálne 8 rokov a pomaly začnú s prvými zápasmi. Ja som začínal, keď som mal 10, takže sú predo mnou v predstihu ☺
Čo má vplyv na ich progres?
Ich snaha, koľko tomu sú ochotné obetovať, koľko dokážu vytrpieť a sústrediť sa. Je to na nich, ja im viem iba dopomôcť k tomu, aby sa stávali lepšími.
Čo je pre ne dobrou motiváciou?
Určite tie zápasy budú najlepšou motiváciou, tam zistíme, nakoľko je to dieťa súťaživé. Môže sa napríklad stať, že súťaživé nebude a v tom prípade treba pracovať na tom, aby sa odblokovala hlava a aby tá súťaživosť s nimi vyrástla, bez toho to nepôjde.
Pomáha im v tom aj napr. tzv. zdravá rivalita?
Určite áno, vidia jedna druhú, vidia iných hráčov, snažia sa kopírovať niektoré veci, „okukať“ niečo od lepších hráčov. V ich veku sú lepšie skupinové tréningy, aj keď tenis je individuálny šport, ale práve v tých skupinových tréningoch sa rozvíja a rastie súťaživosť, ktorá je potrebná pre ďalší rozvoj tenistu.
Ak by chceli, majú podľa Vás potenciál sa tenisu venovať v budúcnosti na profesionálnej úrovni?
Určite áno, je to v ich veku síce ťažké posúdiť, majú pred sebou ešte veľa rokov kým sa dostanú aspoň do veku 15-16 rokov, kedy to už môžu začať brať profesionálne a budú to musieť vedieť zladiť so školou, aby sa nezanedbávalo štúdium, ale ani tréningy. Ale sú šikovné, takže potenciál tam je.
Aké kroky by bolo podľa Vás potrebné urobiť, aby sa podmienky pre mladých nádejných športovcov zlepšovali a aby rástol záujem detí o tenis?
Propagovať tenis všade kde sa dá, získavať sponzorov, oslovovať ľudí. Čím širšia verejnosť bude do toho zapojená, tým viac detí bude športovať, tým väčšia je šanca že sa budú navzájom motivovať a zlepšovať, dostávať jeden druhého na vyššiu úroveň. Tá zdravá konkurencia musí byť, ak je detí málo, nemôže vzniknúť niečo veľké.
Ďalšie slová Tomáša Ševcova:
„Som vďačný Pierottu za všetky vysmiate deti, ktoré sme mali možnosť spoločne stretávať na tréningoch. Na Slovensku ale máme veľa šikovných a talentovaných športovcov, ktorí by potrebovali podporu ako Laura a Sofia a preto verím, že sa nájdu ďalší podobní ľudia ako Pierott, ktorí nájdu možnosti, ako pomáhať deťom plniť detské sny.“
